TRILIGENCE

Internetové firmy - právne a daňové aspekty

Doby kedy IBM, Intel a iné hardwarové firmy boli obratom, kapitalizáciou (t.j. veľkosťou) a inovatívnosťou v popredí sú dávno preč. Preč sú aj doby kedy softwarové firmy kraľovali kapitálovým trhom a inováciam. V súčasnosti, veľkosťou a inovatívnosťou produktov ďaleko predčia predchádzajúce dve kategórie spoločností internetové firmy, Google, Facebook, Amazon, eBay, Twitter a Groupon. Hoci väčšina týchto firiem pochádza zo Spojených štátov amerických, zakladatelia Skypu sú napríklad z Estónska a za posledné roky sa im podarilo získať z predaja tejto firmy opakovane niekoľko miliárd eur. Nie je preto dôvod, aby podobné firmy nemohli vzniknúť na Slovensku a v strednej Európe a ich podpora musí byť centrom našich snáh. A naopak, naša podpora by nemala smerovať do zahraničných firiem s nízkou a strednou pridanou hodnotou, hoci sú schopné zamestnať väčší počet ľudí. Mimochodom, žiadna zahraničná firma neprenesie jadro svojej inovatívnej činnosti z Palo Alto (Sillicon Valey) alebo Mníchova na Slovensko, pretože ak jej riadiaci pracovníci chcú byť v centre nových trendov a udržiavať si vplyv na svoju firmu, tak musia mať osobných kontakt s ich vývojármi vykonávajúcimi činnosti s najväčšou pridanou hodnotou.

Pri internetových firmách, venture projektoch a podnikaní vo všeobecnosti sa zakladatelia projektov a podnikatelia snažia znížiť svoje náklady čo najviac, a preto odkladajú založenie spoločnosti na čo najneskôr. Kedy je však najneskorší moment, keď už so založením nemožno ďalej čakať? Potreba založiť spoločnosť nastáva v troch prípadoch. Po prvé, momentom prijatia platieb od prvých zákazníkov za poskytnuté služby alebo dodané tovary vzniká v zásade zakladateľom zodpovednosť za prípadné nároky za vady, ktorú od seba potrebujú izolovať korporátnou štruktúrou. Po druhé, projekt potrebuje expandovať do ďalších krajín alebo ďalších oblastí na čo potrebuje investíciu z vonkajších zdrojov. V týchto situáciách, si naštrukturovanie vzťahov s externými investormi vyžaduje korporátnu entitu. Po tretie, ak má projekt manažérov, zamestnancov alebo prenajaté priestory vo viacerých lokálnych jurisdikciách, tak v každej z týchto jurisdikcií je potrebné podať daňové priznanie pre pomernú alebo celú časť príjmov pripočítateľnú danej jurisdikcii podľa pravidiel o mieste skutočného vedenia a transferových cenách. Za účelom odbremenenia zakladateľov od povinnosti podať daňové priznanie v každej z jurisdikcií, je potrebné v každej z nich vytvoriť korporátnu štruktúru, ktorá podá daňové priznanie a tým odblokuje uvedené daňové povinnosti zakladateľov.

Pri výbere typu spoločnosti zakladatelia zvyčajne používajú s.r.o. a akciovú spoločnosť, resp. korporátne formy v lokálnych jurisdikciách. Tieto domáce korporátne formy majú zmysel najmä ak ide o podnikateľský zámer bez potreby zahraničného financovania a so slovenským geografickým obmedzením. Pokiaľ však ide o internetovú firmu s potenciálne globálnym záberom, tak zakladatelia by mali zvážiť podnikanie na Slovensku, ako aj iných jurisdikciách, prostredníctvom americkej LLC, C-Corp alebo anglickej limited company.

V nasledujúcom najprv vysvetlíme, či je lepšie založiť LLC, C-Corp alebo anglickú limited company. Pri LLC vysvetlíme, že je daňovo výhodnejšia, a preto má zmysel o nej uvažovať pri projektoch, ktoré dosahujú zisk, ale že na druhej strane sa nehodí na prijatie investícií, pretože nie je vytvorená prostredníctvom akcií. Pri C-Corp vysvetlíme, že je daňovo nevýhodnejšia, a preto má zmysel o nej uvažovať skôr pri projektoch, ktoré v dôsledku počiatočnej veľkej investičnej náročnosti dosahujú stratu, ale že na druhej strane je cez ňu možné prijať investície na ďalšiu expanziu. Pri LLC a C-Corp zároveň vysvetlíme, v ktorom štáte USA alebo Anglicku je najvýhodnejšie založiť danú formu spoločnosti. Anglická limited company vlastnená akcionármi, ktorí nie sú rezidenti v Anglicku, podlieha len zandbateľne vyššiemu zdaneniu ako slovenská s.r.o., pričom je rovnako vhodná na prijatie investícií ako C-Corp, a preto je veľmi zaujímavou alternatívou voči americkým ako aj slovenským spoločnostiam.

Výhody a nevýhody slovenských a zahraničných právnych foriem

Náklady na založenie týchto zahraničných spoločností sa pohybujú pri anglickej limited company okolo 50 EUR a pri amerických formách spoločností okolo 200 EUR. Ani jedna z anglosaských právnych foriem nevyžaduje vytváranie minimálneho základného imania.

Argumentov, prečo nepoužívať slovenskú korporátnu formu, je viac. Uvedené nízke poplatky a žiadne základné imanie, sú v príkrom kontraste s 300 EUR poplatkom za založenie slovenských spoločností a 5‘000 EUR minimálneho základného imania s.r.o. a 25’000 EUR základného imania akciovej spoločnosti. V neposlednom rade, ak cieľom založenia spoločnosti je získanie investície od zahraničného investora, tak problémom je aj nedôvera zahraničných investorov k slovenským formám spoločností.

Na druhej strane, nevýhodou podnikania prostredníctvom zahraničných korporácii je, že môžu byť žalované nie len na Slovensku ale aj v jurisdikcii jej inkorporácie. Ďalšou nevýhodou je, že, ak nerátame LLC a anglickú limited company, tak podnikanie na Slovensku prostredníctvom americkej C-Corp vedie k dvojitému zdaneniu, t.j. zisky sú zdanené aj na úrovni korporácie daňou z príjmu a aj na úrovni akcionárov daňou z dividend v Spojených štátoch, a to aj keď daň z dividend na Slovensku nie je. Tu treba odbočiť a dodať, že anglická limited company tiež podlieha režimu dvojitého zdanenia ako americká C-Corp. v Spojených štátoch s tým rozdielom, že daň z dividend sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú rezidenti mimo Anglicka.

Založenie účtu pre zahraničnú spoločnosť

Bankový účet možno otvoriť buď v zahraničí alebo v slovenských bankách. Pre účely slovenský bánk treba zabezpečiť preklad základných inkorporačných dokumentov do slovenčiny. Otvorenie účtu trvá dva dni a sprevádzkovanie prijímania platieb z kreditných kariet cez zberný účet (merchant account) trvá niekoľko ďalších dní.

Živnostenské oprávnenie pre zahraničnú spoločnosť

Pokiaľ sa zahraničná spoločnosť zaoberá iba internetovými aktivitami, tak zvyčajne nepotrebuje živnostenské oprávnenie ani na Slovensku ani v mieste jej zahraničnej inkorporácie. Ak však vykonáva na Slovensku aktivity, ktoré vyžadujú živnostenské oprávnenie, tak živnostenský úrad bude tiež vyžadovať preklad základných inkorporačných dokumentov do Slovenčiny. Väčšina internetových firiem založených ako zahraničná korporácia však nepotrebuje živnostenské povolenie v Spojených štátoch a pre účely slovenského živnostenského práva sa považuje za podnikajúcu len príležitostne na Slovensku, a preto nepotrebuje slovenské živnostenské oprávnenie.

Daňové faktory pre výber medzi LLC, C-Corp a anglickou limited company

Pre účely daňovej analýzy, použijeme príklad zahraničnej spoločnosti (LLC, C-Corp alebo anglickej limited company), ktorá poskytuje služby alebo dodáva tovary vo viacerých jurisdikciách, vrátane Slovenska. Zdanenie treba analyzovať na dvoch úrovniach, na úrovni spoločnosti a na úrovni jej spoločníkov, pričom najprv sa budeme venovať prvej z nich a neskôr prejdeme k druhej z nich. Pri zdanení na úrovni spoločnosti môže dôjsť k trom typom kategorizácie zahraničnej spoločnosti daňovými úradmi na Slovensku a v iných jurisdikciách.

Zdanenie na úrovni spoločnosti

Po prvé, ak má zahraničná spoločnosť všetkých svojich konateľov a manažérov na Slovensku, tak v reči daní bude mať „miesto svojho skutočného vedenia“ na Slovensku (§ 2 písm. d) bod 2 ZDP), bude považovaná za daňového rezidenta a jej celosvetové príjmy, bez ohľadu na to kde ich dosiahla, budú podliehať dani z príjmov na Slovensku, a to aj keď už raz boli zdanené v inej krajine, pričom v tom prípade zvyčajne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia umožňujú využiť vyňatie príjmov alebo započítanie daní (§ 45).

Po druhé, ak zahraničná spoločnosť nemá väčšinu svojich konateľov a manažérov na Slovensku, ale bude mať na Slovensku len zamestnancov a prenajaté priestory po čas dlhší ako 183 dní v priebehu 12 po seba nasledujúcich mesiacov, tak v reči daní bude mať na Slovensku len „stálu prevádzkareň“ a zdaneniu na Slovensku budú podliehať len prímy, ktoré dosiahla v spojení s touto stálou prevádzkarňou (§ 16 ZDP). V tejto súvislosti nie je relevantné odkiaľ pochádzajú zákazníci ale kde sa nachádzajú zamestnanci a prenajaté priestory. Za služby, ktoré títo zamestnanci poskytujú a za prenajaté priestory by spoločnosť mala zaplatiť odplatu ako medzi neprepojenými, samostatnými obchodnými partnermi pri porovnateľných transakciách. Keďže ceny medzi nezávislými obchodnými partnermi pri porovnateľných transakciách zvyčajne nie je možné zistiť, zvyčajne je potrebné využiť metódu „cost plus,“ pri ktorej firmy určujú výšku zisku pre svoje stále prevádzkarne alebo sesterské spoločnosti vo výške 8-10% z nákladov vynaložených na zamestnancov a priestory v konkrétnej jurisdikcii. Napríklad, ak má spoločnosť náklady 100 EUR na zamestnancov a prenájom na Slovensku, tak na Slovensko pošle okrem týchto nákladov aj dodatočných 8 EUR zisku, ktorý zdaní sadzbou 19 %, čo je asi 1,52 EUR. Zvyšok, 6,48 eur pošle späť do jurisdikcie založenia, kde môže táto suma podliehať ďalšiemu zdaneniu, zápočtom a vyňatiam, o ktorých budeme hovoriť neskôr.

Po tretie, ak zahraničná spoločnosť nemá svojich konateľov, manažérov, zamestnancov a prenajaté priestory na Slovensku, tak v reči daní budú na Slovensku podliehať zdaneniu len „prímy zo zdrojov“ na Slovensku (§ 16 ZDP), t.j. príjmy z činností vykonávaných na Slovensku alebo prostredníctvom hnuteľnosti alebo nehnuteľnosti na Slovensku.

Ďalej, prejdime pri zdanení na úrovni spoločnosti k zdaniu v jurisdikciách ich inkorporácie. Ako sme už uviedli vyššie, zahraničné spoločnosti sú okrem jurisdikcií, v ktorých majú konateľov, zamestnancov a priestory, zdanené aj v jurisdikciách ich založenia. Čo sa týka LLC, tak táto spoločnosť má v Spojených štátoch status daňovo transparentnej spoločnosti, t.j. analýza zdanenia v Spojených štátoch sa jej netýka. Pokiaľ spoločníci LLC nie sú rezidenti v Spojených štátoch, tak nepodliehajú v Spojených štátoch vôbec zdaneniu ani oni. Treba tiež pripomenúť, že na Slovensku je LLC považovaná za daňovo netransparentnú, rovnako ako C-Corp alebo anglická limited company. Dôvodom je, že slovenský zákon o dani z príjmov, zaraďuje všetky zahraničné spoločnosti iba do jednej kategórie, daňovo netransparentných spoločností. Inými slovami, LLC je zdanená v Spojených štátoch ako slovenská verejná obchodná spoločnosť, pričom poskytuje z právneho hľadiska obmedzené ručenie, avšak na Slovensku je zdanená ako s.r.o. Vráťme sa teraz k daňovej analýze.

Ako sme práve uviedli, C-Corp je daňovo netransparentná, a preto všetky príjmy zo všetkých jurisdikcií sú zdanené federálnou daňou z príjmov bez ohľadu na to či už raz boli zdanené v inej lokálnej jurisdikcii. Maximálna sadzba federálne dane z príjmu je 35%. Dobrou správou však je, že voči tejto federálnej dani je možné na základe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítať daň zaplatenú v lokálnych jurisdikciách alebo vyňať celý príjem, z ktorého už bola zaplatená daň, zo zdaniteľných príjmov. Napríklad, ak spoločnosť dosiahla celosvetový príjem 100 USD, z čoho dosiahla 50 USD vďaka zamestnancom a konateľom lokalizovaným na Slovensku a 50 USD vďaka konateľom lokalizovaným v Spojených štátoch, tak musela zaplatiť na Slovensku z 50 USD 19% daň z príjmu, čo je 9,5 USD. Následne musí zaplatiť 35% daň z celých 100 USD v Spojených štátoch amerických, čo je 35 USD. Tu však môže urobiť daňový zápočet vo výške 9,5 USD zaplatených na Slovensku a znížiť 35 USD daň na 25,5 USD. Pokiaľ by daň odvedená mimo Spojených štátov amerických bola vyššia ako jej maximálna výška v Spojených štátoch amerických, tak americký daňový úrad rozdiel neprepláca. Inými, slovami korporátna daň z príjmu nemôže byť vyššia ako maximálna sadzbe v jednej z jurisdikcií, v ktorých dochádza k zdaneniu.

Ďalej, príjem spoločnosti, ktorá má nejaké prevádzky, kancelárie, sklady alebo zamestnancov v niektorom štáte USA, podlieha aj štátnym korporátnym daniam (maximálna sadzba 10%). Štátnym korporátnym daniam však podlieha iba príjem, ktorý bol dosiahnutý vďaka aktivitám v danom štáte, podobne ako pri výklade o príjme dosiahnutom vďaka aktivitám v jednotlivých krajinách.

Tu treba tiež uviesť, že LLC je možno neskôr pretransformovať na C-Corp. Hoci transformácia môže trvať niekoľko týždňov, tak z právneho a administratívneho hľadiska nie je transformácia žiadnym problémom. Podstatou transformácie je, že ak spoločníci chcú v priebehu transformácie predísť zdaneniu akumulovanej hodnoty ich podielov, tak môžu vymeniť svoje členské podiely v LLC iba za nové akcie v C-Corp a nie za hotovosť alebo iný majetok. Treba mať na pamäti, že od momentu transformácie z LLC na C-Corp bude celá štruktúra zdanená v režime C-Corp, o ktorom hovoríme v nasledujúcom.

Zdanenie na úrovni akcionárov

Prejdime teraz k zdaneniu na úrovni akcionárov spoločnosti. V Spojených štátoch sú zdanené aj dividendy. Takže, ak sú zisky v C-Corp vyplatené zakladateľom vo forme dividend, tak sú zdanené ešte raz. Pre slovenských rezidentov je sadzba dane z dividend 5% (alebo 15% ak vlastní menej ako 10% hlasovacích práv spoločnosti) na základe čl. 10 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Spojenými štátmi a Slovenskom. Ide vlastne o dvojité zdanenie. Ako sme už spomínali LLC je daňovo transparentná, takže ak spoločníci LLC nie sú rezidenti Spojených štátov, tak k ich zdaneniu v Spojených štátoch nedochádza.

Okrem zdanenia dividend v Spojených štátoch, je možné, že akcionári C-Corp budú musieť vyplatenú dividendu zdaniť ešte aj v jurisdikcii svojej rezidencie. Avšak, Slovensko je zatiaľ jedna z krajín, ktorá nezdaňuje dividendy. Avšak ak by sa aj dividendy zdaňovali na Slovensku, tak tomuto tretiemu zdaneniu by akcionári C-Corp podliehali iba v obmedzenej miere, ak vôbec. Dôvodom je, že na základe čl. 24 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Spojenými štátmi a Slovenskom, by pravdepodobne bolo možné uplatniť daňové zápočty (tax credits) do výšky daní z dividend zaplatených v Spojených štátoch amerických. Inými slovami, na Slovensku by akcionári C-Corp platili daň iba v redukovanej výške, ktorá by bola výsledkom dane z dividend zaplatenej v Spojených štátoch a daňou z dividend na Slovensku. Ide o rovnakú situáciu, ale obrátene, ako pri zdanení zisku spoločnosti dosiahnutého vďaka miesta skutočného vedenia, stálej prevádzkarni alebo zdrojov príjmov mimo krajiny inkorporácie.

Tu treba dodať, že, vo veľmi zovšeobecnenej rovine, vďaka daňovým zápočtom, v konečnom dôsledku C-Corp a jej akcionári nezaplatia spolu viacej daní, ako keby boli zdanení iba v USA. Treba tiež opäť dodať, že C-Corp si zakladatelia zvolia iba ak očakávajú, že spoločnosť nebude mať niekoľko prvých rokov zisk. A ak spoločnosť nemá zisky, nie je čo zdaniť, takže vyššie zdanenie nie je vôbec relevantné.

Zdanenie anglickej limited company a jej akcionárov

Pri úvahách o výbere C-Corp, treba aj zvážiť možnosti založenia ekvivalentného typu spoločnosti v Anglicku. Anglická limited company má niekoľko výhod oproti C-Corp. Po prvé, v Anglicku je korporátna daň vo výške 20%, čo je oveľa menej ako americká korporátna daň, ktorá je na federálnej úrovni až 35% a v prípade prenájmu priestorov alebo zamestnania zamestnancov v niektorom štáte, ďalších 10% z príslušnej časti príjmov na úrovni štátu. Po druhé, v Anglicku nie je daň z dividend pre nerezidentov a v USA sa na nerezidentov uplatňuje daň z dividend zvyčajne vo výške 5-15%. Avšak toto nižšie zdanenie nie je rozhodujúce, pre uprednostnenie anglickej limited company. Na rozdiel od LLC, americká C-Corp alebo anglická limited company sa používa pre podnikateľské zámery, ktoré v prvé roky nevytvárajú zisky a teda daňové výhody sú irelevantné. Ďalej, opäť na rozdiel od LLC, americká C-Corp alebo anglická limited company sa využívajú pre prijatie investícii od investorov, a pre investorov je menej dôležitá výška daní ako familiarita s ich domovskou právnou úpravou. Takže, ak investor pochádza z USA, tak uprednostní C-Corp, aj keď sú v Anglicku nižšie korporátne dane.

Právne faktory pre výber medzi LLC, C-Corp a anglickou limited company

C-Corp je výhodnejšia ako LLC, pokiaľ cieľom založenia spoločnosti je prijatie investície od investorov, a to z nasledovných dôvodov. C-Corp umožňuje zazmluvniť vzťah investora a podnikateľa vo forme convertible preferred shares. Tento typ akcií dáva preferenčné postavenie investorovi nad zakladateľmi v prípade bankrotu spoločnosti a zároveň umožňuje konvertovať preferred akcie na common akcie a získať niekoľko násobok pôvodnej investície pri predaji spoločnosti alebo prvotnej verejnej ponuke akcií na burze, IPO. A aj keď obdobu convertible preferred shares sa dá vytvoriť aj v LLC, je to oveľa komplikovanejšie a ťažšie. A čo sa týka ponuky akcií na burze, tak takú možnosť neposkytuje právna forma LLC vôbec.

Dĺžka procesu založenia

Teraz si urobme predstavu o tom koľko trvá založenie LLC a C-Corp v Spojených štátoch amerických. Proces založenia sa začína zaslaním podpísaných inkorporačných dokumentov na príslušný korporátny úrad v jednom z konkrétnych štátov USA. Z časového hľadiska trvá založenie spoločnosti úradom v USA dva až štyri týždne. S príplatkom trvá založenie jeden deň a často sa to robí pravé týmto zrýchleným spôsobom (výšku príplatkov viď v tabuľke). Rýchlosť založenia sa odlišuje podľa toho, ako rýchlo konajú úrady v danom štáte (viď tabuľku). K tomu treba zarátať koľko trvá preprava poštou na úrad a z úradu. Potom ako úrady obdržia žiadosť o založenie spoločnosti, tak ju schvália a zašlú inkorporačné dokumenty miestnemu registered agentovi, ktorého každá spoločnosť musí mať a ten ich pošle na Slovensko alebo banke na otvorenie účtu. V Anglicku trvá založenie limited company dve hodiny a dá sa urobiť cez internet.

Ďalšia fáza po založení spoločnosti je otvorenie účtu v banke. Toto trvá niekoľko dní od momentu, keď banka obdrží všetky potrebné dokumenty. Takže, čo sa načasovania týka, tak so založením LLC alebo C-Corp a otvorením účtu treba začať asi dva-tri týždne predtým než zákazníci začnú platiť alebo investori prevedú peniaze, a to za predpokladu, že sa využije zrýchlený proces založenia za príplatok.

Najvhodnejší štát na založenie LLC a C-Corp

Čo sa týka najvhodnejšieho štátu na založenie LLC, tak použitím vylučovacej metódy možno začať štátmi, ktoré poskytujú menej výhodné prostredie. Zásadnou nevýhodou Kalifornie je, že vyžaduje platenie minimálnej frančízovej dane $800 ročne popri ďalších poplatkoch (viď tabuľku). Táto minimálna daň robí Kaliforniu menej výhodnou v porovnaní s ostatnými štátmi. Problémom Kalifornie sú aj pomalé a neprofesionálne úrady (dôvodom je zadlženosť a rozpočtová kríza).

Ďalej, zle renomé ma New York, ako štát s vysokými štátnymi daňami a poplatkami. Tieto štátne dane však nezasahujú spoločnosti, ktoré nevykonávajú v New Yorku žiadnu činnosť alebo tam nemajú kancelárie, sklady alebo zamestnancov. Problémom New Yorku však sú veľmi pomalé a neprofesionálne úrady (dôvodom je zadlženosť a rozpočtová kríza). Napríklad, založenie spoločnosti bez príplatku tam trvá štyri týždne (viď tabuľku).

Ďalším často spomínaným štátom na založenie LLC je Nevada. Nevada ma veľmi dobré renomé ako štát s nízkymi daňami a poplatkami. Avšak toto nie je celkom pravda, pretože Nevada vyžaduje, okrem ostatných poplatkov, ešte aj platenie licenčného poplatku $200 ročne (viď tabuľku). Nevada nemá žiadnu štátnu daň, avšak to nie je relevantné, keďže štátna daň sa platí iba z príjmov spätých s aktivitami v danom štáte, napríklad s kanceláriami, zamestnancami a skladmi. Takže, aj spoločnosti založené v štáte s vysokou štátnou daňou neplatia žiadnu štátnu daň, ak tam nevykonávajú žiadne aktivity.

Ďalším štátom s nízkymi daňami a poplatkami a dobrým renomé je Washington. Avšak najlepšie renomé, najprofesionálnejšie súdy a úrady, najkvalitnejšiu právnu úpravu a zároveň nízke dane a poplatky ma Delaware. Z týchto dôvodov ma Delaware najväčšiu dôveru medzi potenciálnymi investormi a preto je tento štát jednoznačne najvhodnejším štátom na založenie LLC. V Anglicku obdoba LLC spoločnosti nie je, takže Anglicko v súvislosti s LLC ani neprichádza do úvahy.

Ohľadom najvhodnejšieho štátu na založenie C-Corp, platia rovnaké argumenty, ako pre založenie LLC. Takže, aj pre založenie C-Corp je najvýhodnejší štát Delaware.

Sales Tax a DPH

Posledná poznámka sa bude týkať sales tax v USA a dane z pridanej hodnoty v Európe. Tieto dve dane neovplyvňujú výber typu spoločnosti, ale majú veľký význam pri internetových e-commerce projektoch, ktorých podstatou je dodanie nejakého tovaru alebo služby konečnému zákazníkovi. Skoro v každom americkom štáte je sales tax. Jej výška sa pohybuje okolo 5-10% z konečnej predajne ceny tovaru. Sales tax platia zákazníci, avšak vyberať a odviesť ju musí predávajúci, takže vlastne ju platí predávajúci. Sales tax je veľmi podobná dani z pridanej hodnoty, s tým rozdielom, že sales tax sa platí iba za hmotné hnuteľné tovary a daň z pridanej hodnoty sa vzťahuje aj na služby a nehnuteľnosti. Podobne ako v USA, v každej európskej krajine je daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty je v jednotlivých štátoch Európy treba platiť až po dosiahnutí istej výšky obratu v príslušnej krajine, zvyčajne 100’000 EUR alebo 35’000 EUR (http://www.tmf-vat.com/vat/distance-selling-eu-vat-thresholds.html suma obratov, od ktorej treba od zákazníkov vyberať a platiť za predane tovary DPH v jednotlivých európskych krajinách: Austria €100,000 (€35,000 from 2011), Belgium €35,000, Bulgaria 70,000 BGN, Cyprus €35,000, Czech Republic 1,140,000 CZK, Denmark 280,000 DKK, Estonia €35,000, Finland €35,000, France €100,000, Germany €100,000, Greece €35,000, Hungary HUF 8,800,000, Ireland €35,000, Italy €35,000 (€27,889 prior to 2010), Latvia 24,000 LVL, Lithuania 125,000 LTL, Luxembourg €100,000, Malta €35,000, Netherlands €100,000, Poland 160,000 PLN, Portugal €35,000, Romania RON 118,000, Slovak Republic €35,000, Slovenia €35,000, Spain €35,000, Sweden 320,000 SEK, United Kingdom GBP 70,000).