TRILIGENCE

Reforma amerického patentového práva 2011

september 2011

Americký prezident Barack Obama podpísal 16. septembra 2011 zákon o reforme patentového práva (The America Invents Act), ktorý predstavuje najvýznamnejšiu zmenu amerického patentového práva od roku 1952. Prvá verzia tohto zákona sa do Kongresu dostala už v roku 2005. Pôvodným zámerom zákonodarcov bola predovšetkým snaha reformovať nároky z patentových súdnych sporov. Americký úrad pre patenty a ochranné známky (USPTO) totiž zvykol vydávať natoľko rozsiahle a nekonkrétne patenty, že ich majitelia často žalovali iné spoločnosti, ktorých produkty s patentovanými vynálezmi súviseli len okrajovo.
Nová legislatíva prináša niekoľko významných zmien do súčasného stavu. Podľa viacerých odborníkov však zákon nemá charakter komplexnej reformy a nerieši niektoré z najdôležitejších problémov federálneho patentového práva. Zmeny, ktoré sa do novely dostali, ako aj problémy, ktoré zákon opomenul, možno zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Právo priority (prednosti) vznikne momentom podania prihlášky, nie vytvorením vynálezu: Do amerického patentového práva sa zavádza zásada, ktorá je typická pre európske právne systémy. Podaním prihlášky na USPTO vznikne prihlasovateľovi právo prednosti bez ohľadu na to, či predmet patentovej prihlášky skutočne vynašiel prvý alebo nie. Nový systém však bude účinný až od 16. marca 2013. Dovtedy bude v Spojených štátoch naďalej platiť, že právo prednosti vzniká tomu, kto vynález vynašiel ako prvý.
2. Možnosť napadnutia udelených patentov priamo na USPTO: Zákon zavádza tzv. „následný prieskum patentov“ (post-grant review), ktorý umožňuje tretím subjektom napadnúť platnosť udelených patentov, a to priamo v konaní na USPTO. Patent možno napadnúť v lehote deviatich mesiacov od vydania patentu.
3. Obrana „predchádzajúceho obchodného využívania“: Tento druh prípustnej súdnej ochrany sa po novom vzťahuje na akýkoľvek druh patentu. Údajný porušovateľ patentu sa tak na súde môže brániť tým, že predmet patentu nezávisle využíval pre svoje potreby už pred podaním prihlášky žalujúcou stranou. Toto ustanovenie má chrániť predovšetkým údajných porušovateľov patentov na „obchodné metódy“, ako aj spoločnosti, ktoré sa svoje vynálezy rozhodli chrániť vo forme obchodného tajomstva.
4. Klamlivé označenie udelenia patentu: Súkromné osoby strácajú právo žalovať na súde spoločnosti, ktoré neoprávnene označili udelenie patentu na svojich výrobkoch. Právo žalovať ostáva len v kompetencii federálnej vlády. Uvedené ustanovenie má za cieľ chrániť spoločnosti, ktoré označujú patenty na výrobkoch po dobu dlhšiu ako je platnosť patentu.
5. Nevymožiteľnosť zásady „best mode“ (dostatočne určitý opis vynálezu): Zákon obmedzuje možnosť vyhlásiť patent za neplatný v prípade, ak jeho prihlasovateľ nedodržal zásadu „best mode“, t.j. neposkytol dostatočne určitý opis vynálezu.
6. Zvýšenie patentových poplatkov: S účinnosťou od 26 septembra 2011 sa poplatky v patentovom konaní (poplatok za podanie prihlášky, poplatok za vydanie patentu, udržiavacie poplatky a pod.) zvyšujú o 15 percent. Zákon zároveň zadefinoval nový druh prihlasovateľa – „mikroentita“ (micro-entity), ide o subjekt, ktorý ma vždy nárok na 75-percentnú zľavu zo všetkých najdôležitejších poplatkov.
7. Zmena vo financovaní USPTO a v zbere patentových poplatkov. Po novom bude mať USPTO výlučné právo stanovovať výšku poplatkov v patentovom konaní, získa tiež právo ponechať si vyzbierané finančné prostriedky.
8. Absencia reformy výšky nárokov zo súdnych sporov: Novoprijatý zákon neupravuje nový postup na určenie výšky odškodnenia v prípade nárokov z porušenia patentov. Priznaná finančná kompenzácia tak môže byť i naďalej bez priameho vzťahu na skutočnú hodnotu patentovaného vynálezu.
9. Sporná prípustnosť patentovateľnosti softvéru a „obchodných metód“: Americké patentové právo neobsahuje podrobné pozitívne alebo negatívne vymedzenie predmetu patentu (patentovateľnosti vynálezu). Tento stav často vedie aj k patentovaniu softvéru alebo tzv. „obchodných metód“. Nový zákon však pomerne nekomplexne výslovne vylúčil patentovateľnosť „metód na zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti“, ako aj patentov týkajúcich sa „ľudského tela“.